Cestou kráča muž zlomený
Nesie svoj osud, kríž drevený
Dľa súdu na ňom visieť bude
Ako vlajka na sťažni, vraku lode
Kráča prachom, kráča kamením
Ako kráľ svojim nádvorím
Ostré tŕne vrazené do kože venca
Ktorému už nerozkvitnú ruže
Pod údermi do kolien padá
Bolestným pohľadom milosť hľadá
Vášeň davu po krvi volá
Ranami biča sa koža na kusy trhá
Slzou v oku k mase pozerá
Na ovce, čo zradili svojho pastiera
Ku hore sa bitý kráľ blíži
Aby spečatil svoj osud na drevenom kríži
Na boha volá, prosí o pomoc
No z nemých mrakov neprichádza žiadna moc!!!