Cestou kráča muž zlomený Nesie svoj osud, kríž drevený Dľa súdu na ňom visieť bude Ako vlajka na sťažni, vraku lode Kráča prachom, kráča kamením Ako kráľ svojim nádvorím Ostré tŕne vrazené do kože venca Ktorému už nerozkvitnú ruže Pod údermi do kolien padá Bolestným pohľadom milosť hľadá Vášeň davu po krvi volá Ranami biča sa koža na kusy trhá Slzou v oku k mase pozerá Na ovce, čo zradili svojho pastiera Ku hore sa bitý kráľ blíži Aby spečatil svoj osud na drevenom kríži Na boha volá, prosí o pomoc No z nemých mrakov neprichádza žiadna moc!!!