Vytuhol vosk z pohasnutej sviece
Ustal pochod čo viedlo ľudské srdce
Prázdnom, tichom v ľudskej hrudi
Čuť zlovestnú ozvenu smrti
Párom čiernych koní divoko cvála
Hladom po hriechu mocne volá
Z ríše tieňov, kde ráno nesvitá
V čiernom koči, kde je smrť ukrytá
Ako zvon pohrebný vetrom zvoní
Medeným postrojom spod kopýt koní
Zbehnú sa vetri zo všetkých strán
Rozkopnú vráta dokorán
Až sa spoja sily do temného tornáda
To bude znamenie, že smrť práve prichádza
Svetlo života sa v minulosť zmení
Vráti sa späť do ríše zatratených
Duša vydaná do pazúrov smrti
Roztrhaná je na márne kusy
Mizne v obzore ako prach hviezdny
Cestou dláždenou kamennými hrobmi
Nihil, beznádej, už žiadna viera
Po náreku a bolesti ostala len vypálená čierna diera
Telo hodené do drevenej truhly
Nasýti zem, aj kostné červy
Oddávna, aby ostala zachovaná
Až po skon vekov rovnováha
Z ríše ticha havran priletí
Vo víre sadzí a ohnivých perutí
Plameňmi rozpáli čiernu sviecu
Tak večnú a nehasnúcu