Vytuhol vosk z pohasnutej sviece Ustal pochod čo viedlo ľudské srdce Prázdnom, tichom v ľudskej hrudi Čuť zlovestnú ozvenu smrti Párom čiernych koní divoko cvála Hladom po hriechu mocne volá Z ríše tieňov, kde ráno nesvitá V čiernom koči, kde je smrť ukrytá Ako zvon pohrebný vetrom zvoní Medeným postrojom spod kopýt koní Zbehnú sa vetri zo všetkých strán Rozkopnú vráta dokorán Až sa spoja sily do temného tornáda To bude znamenie, že smrť práve prichádza Svetlo života sa v minulosť zmení Vráti sa späť do ríše zatratených Duša vydaná do pazúrov smrti Roztrhaná je na márne kusy Mizne v obzore ako prach hviezdny Cestou dláždenou kamennými hrobmi Nihil, beznádej, už žiadna viera Po náreku a bolesti ostala len vypálená čierna diera Telo hodené do drevenej truhly Nasýti zem, aj kostné červy Oddávna, aby ostala zachovaná Až po skon vekov rovnováha Z ríše ticha havran priletí Vo víre sadzí a ohnivých perutí Plameňmi rozpáli čiernu sviecu Tak večnú a nehasnúcu