Tej noci bol mesiac jediný svedok
Čo vedel, že s ránom príde aj smútok
Potoky sĺz pretiekli vráskami na tvári
A zahalené srdcia ostali na čiernom oltári
Ako vraví jedna stará legenda
Každý si píšeme do zvitkov života
Ty si svoj posledný predčasne dopísal
A v dračom korábe na večnosť vyplával
Aby si za noci nestratil smer svojej cesty
Povedie ťa mesiac a s ním všetky hviezdy
Až tam objavíš pravú silu svojho talizmanu
Tam vo večnosti pod ochranou boha hromu
Keď hlava draka zvíta sa so skalnatými brehmi
Počúvaj vo vetre hymnu hranú lesnými rohmi
Na štítoch obrovskej ľadovej skaly
Vo výške mrakov, kde hniezdia už len orly
Tam čaká ťa hostina pri okrúhlom stole
S tými, čo pozdvihli čierny kov na severe
Strach, čo slabých zo snov prebúdza
Sa aj pre nich stal zmyslom života
Tam zapáľ vatru, nech žiari diaľkou jej plameň
Aby sme našli cestu, až nadíde aj náš deň