Tej noci bol mesiac jediný svedok Čo vedel, že s ránom príde aj smútok Potoky sĺz pretiekli vráskami na tvári A zahalené srdcia ostali na čiernom oltári Ako vraví jedna stará legenda Každý si píšeme do zvitkov života Ty si svoj posledný predčasne dopísal A v dračom korábe na večnosť vyplával Aby si za noci nestratil smer svojej cesty Povedie ťa mesiac a s ním všetky hviezdy Až tam objavíš pravú silu svojho talizmanu Tam vo večnosti pod ochranou boha hromu Keď hlava draka zvíta sa so skalnatými brehmi Počúvaj vo vetre hymnu hranú lesnými rohmi Na štítoch obrovskej ľadovej skaly Vo výške mrakov, kde hniezdia už len orly Tam čaká ťa hostina pri okrúhlom stole S tými, čo pozdvihli čierny kov na severe Strach, čo slabých zo snov prebúdza Sa aj pre nich stal zmyslom života Tam zapáľ vatru, nech žiari diaľkou jej plameň Aby sme našli cestu, až nadíde aj náš deň