I STROMOM
V lone matky, v objatí, èierno èiernej zeme
Tlkotom srdca oívam ako strom
Prijímam svetlo, ivot, vodu umiacu daïom
Silu v iare slnka, pohrávam sa s vetrom
Nesúcim mráz, èo páli. Vodu èo ma zmáèa
Znáam vô¾u prírody, bezbrannos spevu vtáctva
Odolávam neèasu, ktorý ma obèas vykloní
Z miesta itia, spánku, osudu èas nezlomím
i stromom v lese stojacim
Vrásky èasu v lístí padajú
Mi k nohám k zemi vrasteným
Údmi v pôdy lone patriacim
A keï ma rúchom ivota vdy v jari matka obdarí
Vnímam kroky èasom, som jeden z mnohých v histórií
Poèítajúc letá, èo kruhy v údy znaèia
Mi zimy kruté vrývajú, jazvy, èo nikdy nezmiznú
Viem, e príde èas, kedy ma svetlo zahubí
Svetlo, ktorým som il ma vysuí a pohltí
Smr, tak ako strom, v ktorom som svojho èasu il
V prachu sveta spoèiniem, aby som sa opä narodil
...stromom v lese stojacim
...nepoznajúc vrásky v lístí
...mi k nohám mladým, bezbranným
...i stromom pôde patriacim