I STROMOM V lone matky, v objatí, èierno èiernej zeme Tlkotom srdca oívam ako strom Prijímam svetlo, ivot, vodu umiacu daïom Silu v iare slnka, pohrávam sa s vetrom Nesúcim mráz, èo páli. Vodu èo ma zmáèa Znáam vô¾u prírody, bezbrannos spevu vtáctva Odolávam neèasu, ktorý ma obèas vykloní Z miesta itia, spánku, osudu èas nezlomím i stromom v lese stojacim Vrásky èasu v lístí padajú Mi k nohám k zemi vrasteným Údmi v pôdy lone patriacim A keï ma rúchom ivota vdy v jari matka obdarí Vnímam kroky èasom, som jeden z mnohých v histórií Poèítajúc letá, èo kruhy v údy znaèia Mi zimy kruté vrývajú, jazvy, èo nikdy nezmiznú Viem, e príde èas, kedy ma svetlo zahubí Svetlo, ktorým som il ma vysuí a pohltí Smr, tak ako strom, v ktorom som svojho èasu il V prachu sveta spoèiniem, aby som sa opä narodil ...stromom v lese stojacim ...nepoznajúc vrásky v lístí ...mi k nohám mladým, bezbranným ...i stromom pôde patriacim