HROM DO TOHO
Hrom do toho !
Zatiahlo sa nebo, rúchom èiernych mrakov
Vetko ivé utícha, len vietor umí lesom
Vetvy stromov tancujúce v divej búrke objatí
ivly ohòa, vody, vzduchu, besniac v lone prírody
Voda z neba padá, vetko vôkol zmáèa
Víchor berie vetko, na krídlach slabé vznáa sa
Huèí potok, duní hrom, voda v òom sa miesi
S krvou pôdy silnie tok, zo spánku Trolla kriesi
Bytos lesná, odpudivá z útrob zeme vychádza
Tvárou zvere, divným údom nenávidí preklína
Spä do útrob zeme pred divou búrkou vykroèí
V tom záblesk svetla oslepí ho, spáli oheò nebeský
Obrátený v prach leí medzi stromami
Ne¾udský tvor zahubený nebeskými bleskami
Hrom do toho tvora, èo nenávidí preklína
Krv zeme, vietor v korunách, keï búrkou ije krajina
Hrom do toho !!!