HROM DO TOHO Hrom do toho ! Zatiahlo sa nebo, rúchom èiernych mrakov Vetko ivé utícha, len vietor umí lesom Vetvy stromov tancujúce v divej búrke objatí ivly ohòa, vody, vzduchu, besniac v lone prírody Voda z neba padá, vetko vôkol zmáèa Víchor berie vetko, na krídlach slabé vznáa sa Huèí potok, duní hrom, voda v òom sa miesi S krvou pôdy silnie tok, zo spánku Trolla kriesi Bytos lesná, odpudivá z útrob zeme vychádza Tvárou zvere, divným údom nenávidí preklína Spä do útrob zeme pred divou búrkou vykroèí V tom záblesk svetla oslepí ho, spáli oheò nebeský Obrátený v prach leí medzi stromami Ne¾udský tvor zahubený nebeskými bleskami Hrom do toho tvora, èo nenávidí preklína Krv zeme, vietor v korunách, keï búrkou ije krajina Hrom do toho !!!