(Verse 1: Rytmus) Pamätám, mame si nadával do cigánskych kurev Zmätený za dverami detskej, nechápavo čumel Chcel som ťa zabiť z celej duše som ťa nenávidel Odsedieť roky v base za rasistu ne, nemá zmysel Nezabudnem na to, keď si mi dala parohy Bola to rana pod pás, ale asi to tak malo byť Vaši to vedeli, hrali na mňa divadlo Bol som kokotko, prečo? To vedel presne iba Boh Pamätám, chodil si ma nacírať do tlače jak chudák Dlhé roky uložené správy jak pošahaný čudák Chcel si sa zviesť na mojom mene zákerne, bol si jak psycho Zúfalo niekoľkokrát, čím viac si kričal, tým bolo väčšie ticho Preč s pýchou, duje víchor Srdce prepichnuté hrdzavou dýkou Toto sú sračky, ne, skoncujme s negativitou Na všetko ostatné áno, ale na ňu som si nezvykol Kľudne mi zavolaj brácho, odpúšťam ti to (Hook) Nekeré veci navždy ostanú záhadou Nekedy jedno slovo môže byť záchranou Zbytočne dotknuté egá nákazou Odpúšťam každému, začínam od základov (Verse 2: Rytmus) Každý, kto ma pozná vie, že som neni ten čo chodí po dome nasratý, znegovaný celý deň Som v pohode, viem že každý po niečom túži a každý má sen Ja ti ho doprajem Aj keď ty mne možno ne život je zrkadlo a sme len Odrazom nášho myslenia a veľkého ega, hen V afekte povíme veľakrát, čo nechceme, že život je zbesilá jazda plná prekážok, no nemôžeš skúsiť trenažér Zakázané jedlo najvác chutí, tak sa nenažer My nejsme zlí, iba sme nevedomí od blízkych čakáme veľa, že? Väčšinu prekážek tvorí ješitnosť a penáze Nikto nehrá fér, nechápem Ale neplačem Už som veľa bdel V noci potom prespal deň Zažil veľa zmien Mama, ja som dozrel a pochopil, že je to o odpúšťaní, tak si prepáčme Vyžeňme už konečne zo seba zlé, už sa nevarme, neklamme, nežime v nepravde Už sa neohovárajme, už s tým prestaňme Ten sladký med okolo huby si nemažme (Hook) Nekeré veci navždy ostanú záhadou Nekedy jedno slovo môže byť záchranou Zbytočne dotknuté egá nákazou Odpúšťam každému, začínam od základov