Po čase okno otvorím a všetky fotky vyhodím a izbu vyvetrám Roky si čiarou oddelím a hračky najskôr zabalím do krabice od videa Spomienky skúsim zabudnúť nech dvere môžem zabuchnúť a skúšať ďalej ísť Tie listy už nedopíšem veď zostali tu navyše a nemajú kam prísť A už je to tu toľko sme sa jej báli záverečná A už je to tu koľko sme pred ňou stáli záverečná Moje číslo isto vymažeš a spomienkam zakážeš si na mňa spomenúť Koľko času zrazu zostáva a aj tak každý prehráva kto skúša dobehnúť Nemusím ťa mať pred sebou no vidím ťa jak naživo ja cítim to čo ty Tým ľahšie sa to hovorí čím ťažšie v nás to prebolí čas dávno minulý Zíde z očí Zíde z mysle Aký debil toto vymyslel?