Po čase okno otvorím a všetky fotky vyhodím a izbu vyvetrám
Roky si čiarou oddelím a hračky najskôr zabalím do krabice od videa
Spomienky skúsim zabudnúť nech dvere môžem zabuchnúť a skúšať ďalej ísť
Tie listy už nedopíšem veď zostali tu navyše a nemajú kam prísť
A už je to tu toľko sme sa jej báli záverečná
A už je to tu koľko sme pred ňou stáli záverečná
Moje číslo isto vymažeš a spomienkam zakážeš si na mňa spomenúť
Koľko času zrazu zostáva a aj tak každý prehráva kto skúša dobehnúť
Nemusím ťa mať pred sebou no vidím ťa jak naživo ja cítim to čo ty
Tým ľahšie sa to hovorí čím ťažšie v nás to prebolí čas dávno minulý
Zíde z očí
Zíde z mysle
Aký debil toto vymyslel?